India – pravlasť Rómov

Jednoznačné písomné pramene dokazujúce pôvod Rómov neexistujú. Ale súčasný stav bádania rómskeho jazyka a jeho porovnávanie s indickými jazykmi potvrdzuje domnienky o pravlasti Rómov. Jazykovedci sa domnievajú, že Rómovia pôvodne patrili ku skupine Domov. Viacerí súčasní autori spájajú Domov s kastou Pariá z juhu Indie a „nedotknuteľných Čandalov“ , o ktorých sa zmieňuje Manuov zákonník  Mánavadharmašastra. Žili v indickom štáte Bihar a neskôr v severovýchodnom Pandžábe a Radžastáne.

Podľa niektorých bádateľov vrcholným obdobím dejín v pravlasti Rómov bola kultúra Mohendžodar v oblasti provincie Sindh a Harappa v provincii Pandžáb. Dokladom by mohol byť Ašókov stĺp z roku 243 pred Kristom.

Mohendžodárska /protoindická/ civilizácia – 3 000 – 1 500 pred naším letopočtom

Kultúra veľkých miest:

 

- 3.-2. tisícročie p. n. l.= Harappa

- o 600 km ďalej Mohendžodaro

- obe mestské centrá tvorili súčasť obrovského kultúrneho možno aj politického celku

- 26. až 19.st. = vrcholná fáza

- nápadná kultúrna uniformita, mestá sú budované podľa jednotného urbanistického plánu: na západnej strane opevnená citadela, ulice v pravom uhle, domy z pálených tehál štandardizovaných rozmerov, použitie rovnakých stavebných postupov, technológia výroby zbraní, pracovných nástrojov a úžitkových predmetov je vo všetkých harappských lokalitách totožná

- výrobky sa vyznačujú prísnou účelnosťou a tvarovou prostotou

- jednotná sústava mier a váh, tvarovo identická keramika, zdobená čiernym dekorom na červenom podklade

- to naznačuje ex. silnej centralizovanej moci, autokratického, možno teokratického štátu, schopného presadiť všeobecné rešpektovanie svojich nariadení všade, kam siahal jeho politický vplyv

- výrazný konzervativizmus, prežívanie tradícií a zvyklostí, nedošlo k veľkým zmenám v stavbe, v inovácii technológie výroby

- príbytky zachovávali jednotný architektonický plán = 2 a viac poschodové obytné budovy obklopoval štvorcový dvor, slúžil ako hlavné centrum aktivity obyv. Slúžil k príprave jedál = pozostatky ohnísk a piecok na pečenie chleba, na vykonávanie domácich práci

- mali kúpeľne, splachovacie záchody = verejná kanalizačná sieť, každé obydlie malo studňu a priestory na uskladnenie potravín

- okrem meštianskych domov aj menšie 2 izbové baraky, aj veľké monumentálne stavby, veľkolepé sýpky

- komplex Veľkých kúpeľov = asi pre náboženské účely

- ex. účinnej mestskej správy = 90 ulice orientované podľa prevládajúceho smeru vetru, kanalizácia...

- typické kultúrne rysy = výstavba podľa jednotného urbanistického plánu, pečatidlá, sústava mier a váh, maľované vzory na keramike

- sídla z vrcholného harappského obdobia, funkčná rôznorodosť podporuje predpoklad, že tvorili súčasť regionálnej siete širšieho kultúrneho komplexu, väčšina nálezísk sa špecializovala na určitý druh remeselnej výroby

- etnické zloženie obyvateľstva = prví bádatelia hovorili o rasovej pestrosti príslušnosť k 4 hlavným antropologickým typom(mediteránny, alpínský, modgoloidný, protoaustraloidný) najnovšie výzkumy dokazujú prevažne evropoidné rysy

- hlavný zdroj obživy = poľnohospodárstvo, pestovali = jačmeň, pšenica, proso, hrach, sezam, horčica

- technické plodiny = bavlna ( hlavná vývozná komodita v obchode s predným východom)- názor, že Harappania nepoznali pluh spochybňujú výskumy dokazujúce používanie drevených radlíc, hnojenie a umelé zavlažovanie, ale na nížinách, závislosť na periodických záplavách

- chov domácich zvierat = kozy, ovce, prasatá, hydina, hrbatý tur zebu, kravy

- fauna = slon, tiger, lev, nosorožec, bizón, ťava, vlk, šakal, vyobrazenia zvierat na pečatiach

- ovládali technológiu liatia medi a bronzu = výroba sekier, dýk, hroty striel, oštepy, nože, britvy, zrkadlá = jednoduchosť tvaru a prevedenia, účelnosť nie príliš vysoká technická dokonalosť = sekerám chýbal otvor pre násadu, bolo ich nutné priväzovať, poznali pílu s vlnite uspor. zubmi, umožňoval hladký rez,

- nepoznali železo, používali stále kamenné nástroje

- vysoký stupeň rozvoja remesiel = hrnčiarstvo, výroba okrovej, čiernym dekorom zdobenej keramiky

- dochovali sa terakotové figúrky – hračky, kultové účely

- textil tvoril hlavný exportný artikel v obchode s Mezopotámiou

- obchod = meď dovážali z obl. dnešného Rádžasthánu, Balúčistánu, Persie + Afgánistán = dodávateľ zlata, striebra, tyrkysu a lazuritu

- perleť, achhát a chalcedon z územia Sauráštry

- ametyst z Maháráštry jadeit z Strednej Ázie, Tibetu

 

Podľa odborníkov túto civilizáciu vytvorili ľudia, ktorí mali písmo, lenže ich hieroglyfy doteraz nikto nerozlúštil.

Volali sa – adivásovia, tvorili jeden z mnohých rodov pôvodných obyvateľov Indie, ktorí patrili do drávidských a mundských rodov. Drávidské a mundské etniká predstavujú tmavý antropologický typ.

 

Predkovia Domov mohli byť súčasťou populácie, ktorá vytvorila starú, vysoko rozvinutú protoindickú civilizáciu.  Ak teda sú Rómovia príbuzní dnešným Domom, tak odvodzujeme, že prepraprapredkovia Rómov patrili k obyvateľstvu, ktoré žilo v Indii v dobe vyspelej, bohatej dávnej mohendžodárskej civilizácie.

 

Zhrnutie:

Adivasovia – pôvodní obyvatelia Indie /mohendžodárska civilizácia 3000 –1500 p.n.l. Mierumilovní ľudia, ktorí nikdy neviedli vojny.

Domovia – potomkovia pôvodných obyvateľov

Rómovia – potomkovia a príbuzní dnešných Domom v Indii