Vitajte priaznivci nášho gymnázia a súboru Kesaj Tchave, ktorý sa opäť vydal reprezentovať rómsku kultúru. Tentoraz to bolo vo Švajčiarsku. O podujatí nechajme hovoriť vedúceho súboru I. Akimova:
„La Fete de la Danse - Sviatok Tanca, je vrcholné umelecké a spoločenské podujatie v oblasti tanca vo Švajčiarsku. Počas prvého májového týždňa sa v celej švajčiarskej konfederácii poriada množstvo podujatí, koncertov, umeleckých dielní, prednášok, premietaní, stretnutí okolo tanca v jeho najrozmanitejších podobách. Od hip hopu po avantgardný balet, cez folklór, twist, či čarleston. Tento rok sa podujatia zúčastnilo v 15 mestách vyše 80 000 účinkujúcich a divákov, ktorí sa tiež neraz počítajú ako účinkujúci, keďže zámer podujatia je umožniť participovať čo najväčšiemu množstvu zúčastnených, diváci nie sú len pasívnymi konzumentmi predstavení, ale aj ich priamymi účastníkmi.
Podujatia sa zúčastnili všetky možné, rôzne tanečné telesá, amatérske skupiny, tanečné školy, svetoznáme súbory súčasného tanca. Kesaj Tchave boli pozvaní ako špeciálni hostia do Ženevy, a, súdiac podľa odozvy v médiach, a prijatia u publika, si svoje miesto zastali so cťou, boli miláčikom festivalu...“
Ďakujeme študentom a súboru Kesaj Tchave za úspešnú reprezentáciu. Fotografie z výjazdu nájdete vo fotoalbume.
S. Eleniuk.
Učiteľ básnikom, alebo básnik učiteľom
Málokedy sa stáva, žeby učiteľ v škole je súčasne aj básnikom, a o svoje diela sa delí so študentami a návštevníkmi školy. Naše gymnázium má tu česť, že takého učiteľa má. Je ním PaedDr. Gabriel Glovacký, ktorý u nás vyučuje Slovenský jazyk, literatúru a dejepis. O básňach, ktoré sú vystavené v priestoroch školy, ale nielen o nich sa s autorom porozprával študent prvého ročníka Lukáš Dunka a kolega Mgr. Stanislav Eleniuk.
Kedy ste prvýkrát napísali báseň?
Prvú báseň som napísal na strednej škole.
Čo bolo dôvodom k napísaniu tejto básne?
Boli to reflexie na študentské časy, samozrejme na prvé lásky, prvé sklamania.
Boli ste niekým ovplyvnený?
Na strednej škole sa mi veľmi páčil východoslovenský básnik P. Horov, ktorý mal úzky kontakt s prírodou, ľuďmi, písal to, čo mu ležalo na srdci.
Kde ste sa stretli s jeho tvorbou?
S jeho tvorbou som sa stretol v rámci povinného čítania, okrem toho jeden čas pracoval aj v košickom rozhlase.
A čo vy s rozhlasom?
Ja som s rozhlasom začal pracovať, keď som sa dostal do československej televízie , do Redakcie vysielania pre deti a mládež. Ja som v rozhlase začal spolupracovať s hudobným skladateľom Gejzom Toperczerom, redaktorom hudobného vysielania, okrem toho som písal texty pre Júliusa Bavolyara, významného skladateľa, ale aj Juraja Szabadoša, ktorý bol v Košiciach muzikantský pojem.
Zbierku, ktorá je umiestnená v škole ste písali v ktorom období?
To bolo obdobie nejakých 90 rokov.
Máte k nejakej básni osobitný a osobný vzťah? Bola napísaná konkrétne pre niekoho?
Moja báseň s názvom Niekoho čakám je mojou „srdcovkou“, úprimnou výpoveďou a recenzoval ju spolužiak, známy literát a satirik Milan Lechan. Je zaujímavé, že tá báseň prežila rôzne generácie a vždy má úspech.
V čom tkvie čaro tej básne?
Táto báseň je o láske, o vyznaní, o vzťahu muža a ženy.
Kde všade boli vaše básne uverejnené?
Napríklad v rozhlase, v literárnych časopisoch, študentských časopisoch. Mal som výstavy v celom východoslovenskom regióne.
Myslíte si, že báseň dokáže osloviť aj dnešnú mladú generáciu?
Myslím si že áno, aj keď táto doba je plná vulgárnosti, stráca sa cit, emócia a láska sa vulgarizuje. Ja mám jedno motto Jaroslava Vrchlického, slávneho českého básnika a to ma sprevádza celý život „Za trochu lásky šel bych světa kraj, šel s hlavou odkrytou a šel bych bosý“
Čo vás zaujalo na tom motte ?
Láska je úžasný fenomén a v rôznych podobách sprevádza človeka od narodenia až po smrť.
A čo spojenie gymnázium a Vaše básne ?
S gymnáziom je spätý súbor Kesaj Tchave. Chcel by som, aby poézia vytvorená v súčasnosti bola čistá, úprimná, búrlivá, taká ako sa odráža v tancoch súboru. Fascinuje ma úžasný cit pre dynamiku vedúceho súboru Ivana Akimova, ktorý podľa mňa je neprekonateľný muzikant a vie strhnúť mladých z tatranských osád.
Všimol som si, že píšete voľným veršom, prečo?
Možno aj preto, že som napísal stovky textov, kde bola viazaná veršová štruktúra. Písal som texty pre Zlatú bránu, viaceré hudobné skupiny, naposledy pre rockovú skupinu Via Creativa z Prakoviec. CD -čko krstil Štefan Skrúcaný, ktorý si odniesol na doskách moju poéziu. V textoch som prešiel skoro všetkým. Od polky, valčíka, trampskej piesne, rockovej piesne, náboženskej piesne. Významná bola aj spolupráca so súborom Prešovčatá a ich vedúcim Bernardom Herstekom. V spolupráci s ním som urobil muzikál, ktorý mal premiéru v prešovskom divadle. Môj prvý muzikál Vrabčiaci s Vierkou Háberovou mal premiéru v Dome umenia v Košiciach. Dokonca som napísal v rómčine aj text Sv. Mikuláš, ktorý interpretoval súbor pod vedením Ivana Akimova. Som veľmi rád, že tu dýcham atmosféru mladých ľudí, pretože je to oveľa zdravšia atmosféra ako v Košiciach.
Veľmi dobre sa Vás počúva, aké sú Vaše najbližšie plány?
Chcem napísať texty piesní v spolupráci s Jánom Bičom, ale aj Ivanom Akimovom. V tejto škole každý deň nachádzam neuveriteľné inšpirácie. Mladým otváram srdce a oni otvárajú srdce mne. To je úžasný motív pre môj ďalší život.
Ďakujem za rozhovor a prajeme Vám veľa nápadov. S básnikom-učiteľom sa zhovárali L. Dunka a S Eleniuk. Ukážky básní nájdete vo fotoalbume.
Posledný májový deň bol pre naše gymnázium slávnostný. Navštívila nás diplomatická delegácia na čele s francúzskym veľvyslancom J.E. pánom Christophom Léonzim. Navštívili nás na základe dobrého mena súboru Kesaj Tchave vo Francúzsku. Náš súbor túto krajinu navštevuje každoročne niekoľkokrát a vystupuje na rôznych festivaloch. V rámci týchto pobytov sa študenti zúčastňujú aj mnohých sprievodných akcií a spolupracujú s francúzskymi organizáciami v neziskovom sektore. Činnosť súboru si všimlo aj francúzske veľvyslanectvo a po vyznamenaní vedúceho súboru p. Akimova v roku 2014, nás veľvyslanec prvýkrát navštívil aj na našom gymnáziu. Živo sa zaujímal nielen o súbor, ale aj o činnosť školy. Spolu so svojím sprievodom pozorne počúval fakty o škole prezentované riaditeľom školy p. Mgr. Klempárom. Srdečne sa porozprával s našími prvými absolventami, ktorí navštevujú vysoké školy. Súčasťou návštevy bolo aj kultúrne vystúpenie súboru Kesaj Tchave. Na druhý deň sa delegácia presunula na našu základnú školu do Košíc. Fotografie z návštevy si môžete prezrieť vo fotogalérií.
Čo to je osemročné gymnázium?
Je to študijný odbor, do ktorého prídete z ukončenej 5 triedy základnej školy a nastúpite do PRIMY- to je akoby 6 ročník ZŠ.
Aké sú výhody?
Ø Budete chodiť od Primy ( ako keby od 6. ročníka ZŠ) až do maturitného ročníka, čiže spolu 8 rokov na jednej škole, s tým rozdielom oproti základnej škole, že už neskôr nebudete vypisovať prihlášky na ďalšie štúdium U nás budete chodiť súvisle 8 rokov.
Ø Už od nástupu do školy budete dostávať štipendium, ktorého výška bude závisieť od prospechu, najviac až 45 € mesačne.
Ø Možnosť sa zapojiť do hudobno-tanečného súboru KESAJ, ktorý každoročne absolvuje niekoľko zahraničných vystúpení.
Ø Ľahký prístup k škole, nachádzame sa 5 minút od vlakovej a autobusovej zastávky.
Ø Možnosť získania maturity a ďalšieho pokračovania na vysokej škole ( minulý rok zmaturovalo 17 študentov a 9 z nich pokračujú na vysokých školách.
Čo musíte urobiť, aby ste k nám prišli?
Do 10 apríla musí rodič podať vyplnenú prihlášku riaditeľovi Vašej základnej školy.
Prihlášku má Váš výchovný poradca, ktorý ju vypíše a do kolónky školy vypíše tieto vzorové údaje a výchovný poradca odošle k nám do gymnázia:
Stredná škola, na ktorú sa uchádzač/uchádzačka hlási:
|
|
|
|
|
|
0 |
3 |
5 |
5 |
5 |
3 |
1 |
8 |
9 |
16. Kód strednej školy z registra škôl a školských zariadení:
17. Názov strednej školy: Súkromné gymnázium, Slavkovská 2064/19C, 060 01 Kežmarok
18. Kód študijného-učebného odboru: 7 9 0 2 J
19. Názov študijného-učebného odboru: gymnázium
My sa potom s Vami spojíme.
Tešíme sa na Vás.
Študenti našej školy sa zapojili do súťaže o najlepšiu esej, ktorú vyhlásilo Kolégium Antona Neuwirtha na tému:
Ak (ne) zmeníme náš život, čaká nás lepšia alebo horšia budúcnosť?
Do súťaže sme zaslali eseje z pier Lukáša Dunku a Romana Mižigara.
So študentami pracoval PaedDr. Gabriel Glovacký- profesor slovenského jazyka.
Jednotlivé práce sme uverejnili tu:
Esej (Lukáš Dunka)
Ak (ne)zmeníme náš život, čaká nás lepšia alebo horšia budúcnosť? Grécki mudrci, filozofi v aténskej škole sedeli aj týždeň a nepretržite meditovali, kládli otázky, rôzne argumentovali, aby sa dopátrali k pravde. Lenže podľa môjho názoru čistá pravda neexistuje. Keď Sokrates riešil etický systém zdôrazňoval vývoj myslenia prostredníctvom diskusie, riešenie sporov pádnymi argumentmi.
Tieto pádne argumenty v našich médiách často absentujú. Zoberme si príklad z našich politikov. Im pádne argumenty chýbajú, pravda je polopravdou, alebo štvrť pravdou. Nedostatok poznania nahradzujú osočovaním, vulgarizmami. Zahmlievajú podstatnú príčinu zlyhania. Sokratov etický systém je im na míle vzdialený. Ku spracovávaniu poslucháčov a divákov im napomáhajú aj média. Sociálne siete sa zahlcujú nenávistnými výpadmi, rasistickými útokmi, xenofóbiou. Žijem pod Tatrami. Mnohé rómske osady sú v hanebnom stave. Je to pod úrovňou XXI. Storočia. O rómskej otázke sa veľa hovorí, avšak len hovorí. Každý sľubuje ju riešiť, nič sa však nevyriešilo. Prečo je taká bieda v osadách?! Pretože Rómovia nemajú prácu. Vo všeobecnosti sa tvrdí, že Rómovia nechcú pracovať. Uviedol by som veľa konkrétnych príkladov, keď sa uchádzali o prácu a nedostali ju. Mnohí odišli do zahraničia kde pracujú a žije sa im oveľa lepšie ako u nás. Podľa môjho názoru vláda by mala zrušiť sociálne dávky. Záujemcovia o prácu by ju mali dostať. Vyrástla generácia, ktorá sa uspokojila s dávkami, pomocnými verejno-prospešnými prácami. To je pre mnohých východisko z biedy. Avšak je potrebné nastaviť aj kritické zrkadlo na tých, ktorí sa nechcú učiť, páchajú kriminálne činy. Mnohí ak nezmenia svoje myslenie, životný štýl, spôsob uvažovania nezlepšia svoj život, ani život svojich detí. Čaká ich ešte horšia budúcnosť. Ostanú na pokraji spoločnosti.
V našej rodine máme učiteľov, lekárku, policajta, ale aj sesternicu, ktorá študuje právo v Holandsku. To sú moje vzory. Z nich si beriem príklad. Chcem sa dostať na vysokú školu, ako viacerí moji starší spolužiaci. Aj oni chcú žiť lepšie.
Média často v nepomere kriminalizujú Rómov. Nechcem ich zastávať. Ale čo mnohí takzvaní bieli, ktorí využili krivolaké chodníčky demokracie na vlastné obohatenie. Obrazovky sú plné násilnosti, filmy plné krviprelievania. Je to zámer, aby vyrastala bezcitná mládež. Mnohé biele dievčatá viac pijú ako chlapci, drogujú, sú plné vulgárnych nadávok. Bude to ešte horšie?! Kde kráčame?! Kde je východisko. Mediálne vzory s dvadsaťtisícovými kabelkami skôr dražia tých, ktorí čestne pracovali a na dôchodku živoria. A čo vulgárne rapy veľkej hviezdy Rytmusa. Mne sa nepáčia, pretože idú proti kresťanskej morálke, proti slušnému vyjadrovaniu. Aj relácie ako kredenc sú na vymývanie mozgov. Mnohí herci sa strápňujú. Ale biznis je biznis – peniaze rozhodujú vo všetkom. A čo značkové deti zbohatlíkov? Pofľakujú sa, drogujú, majú protekciu.
Migranti v Európe napáchali veľa zla. A čo bude ďalej?!
Tukydides - veľký grécky historik povedal stopercentnú pravdu: „Príčiny vojen sú v túžbe po moci a bohatstve.“ (https://sk.wikipedia.org/wiki/Thoukydides)
Na túto túžbu doplatil aj Alexander Macedónsky, Napoleon, Hitler, ale aj Cortéz a ´ďalší zabijaci, ktorí zničili pôvodnú kultúru Aztékov a Inkov. Tam kde rozhodujú peniaze, biznis, morálka je v ofsajde. Keď sa ľudstvo nespamätá, čaká nás len horšia budúcnosť.
Ako budem riešiť ja tuto základnú úvodnú tézu? Nechcem žiť ako niektorí Rómovia, len naťahovať ruku so žiadosťou „Daj daj!“ Chcem si zvýšiť vzdelanie dostať sa na vysokú školu. V mojej rodine aj v škole má veľa pozitívnych príkladov. Vedenie školy rodina Klempárovcov je príkladom ako dosiahnuť aj najvyššie méty. Stať sa poslankyňou v parlamente, založiť prvé profesionálne divadlo Romathan, ale aj úspešne účinkovať v štátnom divadle v Košiciach. Terézia Klempárova sa úspešne prezentovala v súbore Magura a založila detský folklórny súbor Maguráčik, s ktorým získala celoštátne ocenenie. Je pozoruhodné, že skoro všetci z tejto rodiny majú vysokoškolské vzdelanie a žijú dôstojným životným štýlom. Prečo je to tak? Deti mali svoj vzor v otcovi, ktorý patril medzi špičkových rómskych muzikantov. Taktiež jeho manželka Terézia pracovala v Ttraľane. Uvádzam to preto, lebo v mojich rómskych rodinách rodičia nemotivujú svoje rómske deti, skôr sú brzdou pri rozlete. Mnohým Rómom chýba správne sebavedomie. Nový životný štýl vyžaduje vzdelanie. Už Aristoteles povedal: „Že každá zmena sa rodí v hlave.“ (https://www.google.sk/search?espv=2&q=U%C5%BE+Aristoteles+povedal:+%C5%BDe+ka%C5%BEd%C3%A1+zmena+sa+rod%C3%AD+v+hlave.&sa=X&ved=0ahUKEwi2ruus7q_SAhVI_SwKHRUDBqQQgwMIGA&biw=1517&bih=681)
Chybou je aj to, že média nerovnomerne kriminalizujú gadžov a Rómov. V minulosti v spolužitie medzi dvomi týmito skupinami nebolo tak vyhrotené. Rómovia pracovali na poliach, dostávali od gazdov naturálie. Mnohí boli vysoko cenení ako kováči, korytári, pletiari povrazov. Mnohé domy boli postavené z valkov, ktoré vyrábali ručným spôsobom. V socializme mnohí pracovali na družstvách, štátnych majetkoch, ale aj vo fabrikách vo východoslovenskom regióne. Z rozprávania rodičov a prarodičov som sa dozvedel, že nebolo toľko kriminálnych činov. Keď po revolúcii sa všetko zrušilo mnohí Rómovia prišli o zamestnanie. Mladá generácia sa odnaučila pracovnému rytmu. Viacerí sa spoliehali na sociálne dávky. Tak je tomu aj neslávnemu Luníku 9, kde v predošlom období pracovalo 95% Rómov, teraz 95% nepracuje. Po nežnej revolúcii každý riešil a nevyriešil rómsky problém. Veľký kritik a reformátor pán Matovič vydržal v rómskej osade až dva dni a v tragickom Mašličkove (Luník 9) niekoľko hodín. A čo vyriešil? Nič! Dávať sociálne dávky len tak pre nič za nič, to je podľa mňa nesprávne riešenie. Rómovia nepotrebujú sociálne dávky, ale stálu prácu. Už počujem oponentov: „Mnohí nechcú pracovať!“ Poznám veľa prípadov keď viacerých uchádzačov nepriali do zamestnania. Len preto, že sú tmavšej pleti.
Keby som bol starostom v osade, začal by som od vykupovania pozemkov, stavaním slušných príbytkov, nie chatrčí a barabizni, ktoré ostro kontrastujú perlou s vysokými Tatrami. Musíme si uvedomiť jedno. Najprv treba zmeniť myslenie človeka, myslenie Róma. Keď to nezmeníme bude to ešte horšie, pretože fašizácia je veľkým strašiakom. Svet sa musí zbaviť nenásytnou honbou za peniazmi, prepychom a majetkom. Ľudia sa musia zbaviť. Ľudstvo sa ešte musí zbaviť roznecovačov vojen, nositeľov xenofóbie a rasizmu. Pochopí to svet?
Literatúra:
Internetové zdroje:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Thoukydides
Esej (Roman Mižigar)
Aristoteles: „Ak nezmeníme máš život, čaká nás lepšia alebo horšia budúcnosť?!“ Aristoteles povedal: „Zmena je základ života.“ Každý človek má raz za čas pocit, že chce na sebe niečo zmeniť. Zmena môže prinášať väčší úžitok a príjemnejší pocit zo seba samého. Uvažoval o tom už, gigant antickej filozofie, mudrc Aristoteles, autor vyše tisíc kníh. Aj vy ste už sa možno niekoľko krát rozhodli skončiť s fajčením, prestať jesť sladkostí, začať skôr vstávať. Viac cvičiť, meditovať, viac času mať pre partnera, chodiť do prírody?! Odstránenie určitého návyku však nie je vôbec jednoduché a množstvo ľudí spôsobuje frustrácie. Vyvoláva veľa otázok ako na to, pretože určite všetci najlepšie viete, čo je aj nie je pre váš život prospešné či nie? Ak chceš zmeniť svoj život, musíš zmeniť svoje návyky. Počúvam v škole. Návyk vnímam ako osvojené správanie konať v určitej situácií, určitým spôsobom. Príslovie hovorí: „Návyk, železná košeľa!“ Mnoho návykov nemusí byť práve pre nás užitočnými ako napríklad môžeme uviesť „nevinné“ pojedanie v práci, v čase, keď sme znudení ísť si pravidelne vypiť a takýmto spôsobom resetovať v čase väčšieho napätia a stresu. Aby ste mohli zmeniť život, musíme zmeniť návyky! Každý človek má určite návyky, či biely, Róm, černoch... a ja som Róm. Chcem sa zamerať na rómsky návyk, lepšie povedané návyky. V nežnej revolúcií 99% Rómov pracovalo a viedlo celkom dobrý život. Rozprával mi dedo. Aj on bol na vojne. S babkou mali aj dobytok, ošípané a hydinu. A teraz keď pozerá televíziu a ako trojročné dieťa z horelo v dome (Luník 9 v Košiciach) pretože rodičia ochľastali u susedov – len krúti hlavou. Kde je rómska láska k deťom?! Je to vôbec normálne? Asi áno, keď dospelý človek ani nevie alebo vie, že má doma dieťa a aj tak si radšej vypije. Veď čo?! Ja poznám z osady kde žijem tri druhy Rómov. 1. 52% leniví ale veď čo?! Štát sa postará, veď máme peniaze. 2. 42% rozprávači reči plné vrecia a „skutek utek“ 3. 6% odhodlaní chcú pracovať a snažia sa uspieť, ale nemajú kde. Je to normálne?! Človek, ktorý má rodinu a svojmu dieťaťu ukazuje smer zatratenia? „Česť výnimkám 6%“ Ešte nerozumiem úplne rómskej mentalite, ktorá prišla v roku 89. Dedo rozprával, že žil na pomerne vysokej nohe. Veľa Rómov pracovalo v továrňach, družstvách a inde. Kde je ten čas?! Keď Róm Rómovi podal pomocnú ruku, keď to potreboval? Kde je ten čas keď sa správali normálne ľudský? Keď nebolo toľko úžerného! Keď nebolo toľko vrážd, sebe vrážd... Rómovia potrebujú hlavne nakopnúť, a aby sa o ne sústavne zaujímal. Prečo IQ nie je rozsiahle natoľko, aby dokázali porozumieť tomu, čo potrebujú pre morálny život. Kto za tým všetkým je?! Štát?! Čas keď v roku 89 sa schválili dávky? Možno to v našej osade platí pre tých 94% ľudí. Málo je dnes tých, ktorí prežili Osvienčim, Terezin... Neviem ako a prečo funguje u ľudí fašizmus, rasizmus a vôbec načo to je dobré?! Ale jedno viem, keď Róm-Cigán niečo ukradne už je na obrazovke. No čo milióny eur, ktoré sa kradnú na viacerých miestach a potom referencie Kotlebovcov stúpajú. Nie je to náhodou trestné? Či nie je? Je to naozaj úžasné keď sa na facebookových stránkach ukazujú fašistické veci, ktoré sú proti ľudskej morálke a aj právam. Dáva to vôbec aj nejaký zmysel? Každý človek je nejaký. No príde mi to ako „hnusná ľudská realita“, ktorá nebude mať konca, keď sa bude takto pokračovať. Či nie? A je to fakt nepekné keď sa postavia v parlamente kameru a začnú rozprávať o „lepšom budúcom živote.“ A čo prítomnosť! Veď mladá generácia si ju ponesie. Starším ľuďom, to je už asi jedno, lebo ako tak sa prispôsobia. Ale mladšia generácia sa neprispôsobí ani sa nepodriadi a bude šliapať v týchto chodníčkoch. A naša budúcnosť?
Začiatkom decembra aj našu školu navštívil Mikuláš, ktorý spestril študentom vyučovanie a priniesol im sladké prekvapenie.
Milí rodičia, budúci študenti a pracovníci škôl. Pretože sa stretávame s otázkami, kde sídli naše gymnázium, tak Vám stručne popíšeme, ako sa k nám dostať. Naša škola sídli vedľa Strednej umeleckej školy za firmou Oktan neďaleko autobusovej a vlakovej stanice. Najľahšie sa k nám dostanete cestou okolo Strednej umeleckej školy a benzínovej pumpy. Na forografií je aktuálna podoba školy.
Prijímacie konanie uchádzačov o štúdium v šk. roku 2017/2018
Vážení žiaci základných škôl, rodičia a pedagogickí zamestnanci. V školskom roku 2017/2018 Súkromné gymnázium Slavkovská 19/C Kežmarok ponúka štúdium v 2 študijných odboroch.
Študijný odbor 7902 J gymnázium
Otvárame:
Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu gymnázia - študijný odbor 7902 J gymnázium - môže byť prijatý uchádzač, ktorý úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil kritériá prijímacieho konania.
Harmonogram prijímacieho konania - gymnázium - príma:
do 10.4.2017 - zákonný zástupca žiaka podáva vyplnenú prihlášku riaditeľovi ZŠ
do 20.4.2017 - riaditeľ ZŠ zašle prihlášky žiakov na osemročné gymnázium
9.5.2017 - 1. termín prijímacích skúšok
11.5.2017 - 2. termín prijímacích skúšok
Riaditeľ Súkromného gymnázia Slavkovská 19/C v Kežmarku v zmysle zákona NR SR č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a po prerokovaní v pedagogickej rade stanovuje kritériá na prijatie do 1.ročníka gymnázia s osemročným štúdiom (7902 J ) pre školský rok 2017/2018 nasledovným spôsobom:
Podmienkou pre prijatie do prímy gymnázia je:
• Riadne zaevidovaná prihláška na štúdium na strednej škole. Súčasťou prihlášky je potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti študovať zvolený odbor.
• Úspešné ukončenie piateho ročníka základnej školy.
Žiaci budú prijímaní na základe prijímacej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky. Obsah a rozsah prijímacej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky je určený vzdelávacími štandardami štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole pre 1. – 5. ročník. V každom predmete môže žiak dosiahnuť maximálny počet 30 bodov a pre úspešné vykonanie skúšky je potrebný počet najmenej 15 bodov z každého predmetu.
Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu gymnázia - študijný odbor 7902 J gymnázium - môže byť prijatý uchádzač, ktorý úspešne ukončil deviaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil kritériá prijímacieho konania.
Kritéria pre prijatie do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu gymnázia:
Obsah a rozsah prijímacej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a matematiky je určený vzdelávacími štandardami štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole pre 6. – 9. ročník. V každom predmete môže žiak dosiahnuť maximálny počet 30 bodov a pre úspešné vykonanie skúšky je potrebný počet najmenej 15 bodov z každého predmetu.
Harmonogram prijímacieho konania - gymnázium:
do 10.4.2017 - zákonný zástupca žiaka podáva vyplnenú prihlášku riaditeľovi ZŠ
do 20.4.2017 - riaditeľ ZŠ zašle prihlášky žiakov na gymnázium
9.5.2017 - 1. termín prijímacích skúšok
11.5.2017 - 2. termín prijímacích skúšok.
Rozhodnutie o tom, či sa uskutoční 2. kolo prijímacích skúšok, bude zverejnené najneskôr 6. júna 2017.
V Kežmarku 10. decembra 2016 Mgr. Dušan Klempár
riaditeľ školy
V novembri dostal vedúci súboru Kesaj Tchave Ivan Akimov zaujímavú pozvánku. Že či dokážeme s študentmi, ktorí sú súčasťou súboru vystúpiť do výšky 1960 m.n.m. Práve v takejto výške sa nachádza Zbojnícka chata, na ktorej bolo stretnutie vysokohorských nosičov. Bola to veľká výzva, pretože už bol november a Tatry sú v zime veľmi náročné.
Sobota ráno: Stretnutie v škole, kontrola oblečenia, obuvi a doplnkov do zimy. Potom sme sa vybrali vlakom do Popradu, tatranskou električkou do St. Smokovca a potom prišla najdôležitejšia časť - pochod, do spomínanej výšky, ktorý prechádzal z trávnatého Smokovca, cez kosodrevinu, prvé fliačiky snehu až do trvalej snehovej pokrývky. Celý pochod trval vyše 4 hodín a prišli sme maximálne unavení na chatu, kde nás čakal teplý čaj. Na chate boli s nami mnohí zo starých nosičov, medzi nimi aj legenda nosenia, Viktor Beránek, dlhoročný chatár z Chaty pod Rysmi, ktorý je ešte stále aktívny a chatárči na Rysoch. Prítomný bol aj slovenský režisér, bývalý nosič na Zbojníckej chate, Paľo Barabáš, ktorý nedávno tatočil krásny film o nosičoch : Sloboda pod nákladom. Výstupu sa zúčastnil aj učiteľ tanca z Marseille, Džab, ktorý deň pred tým viedol tanečné dielne afrických tancov na našej škole. Tiež boli prítomní priatelia z Francúzska, rodina Slabých, ktorí v minulosti už viackrát finančne podporili súbor a školské aktivity, a aj tentokrát sa podieľali na finančnom krytí celej akcie.
Po oddychu sme pre prítomných hostí vystúpili v programe a podľa slov horských nosičov, táto vysokohorská chata takúto akciu ešte nevidela. Ono je aj ťažké vidieť v novembri skupinu 16 študentov a dvoch vodcov vyjsť na túto chatu.
Na chate nás potom čakala večera a družné rozhovory s prítomnými účastníkmi stretnutia. Zažili sme v noci pravú tatranskú fujavicu ( pri ceste na WC, ktoré bolo 50 m od chaty). Prespali sme na chate v naozaj horských podmienkacha a na druhý deň nás čakal zostup, ktorý bol náročnejší ako výstup. Trval okolo 5 hodín, ale zvládli sme to. O tretej hodine poobede sme boli v Kežmarku. Bol to vynikajúci športový výkon našich študentov a rozhodli sme sa, že aj v lete podnikneme nejakú túru do našich veľhôr, ktoré sú tak blízko našej školy.
Vďaka patrí aj všetkým priateľom z hôr, ktorí sa zmobilizovali aby pre všetkých pozbierali vhodné oblečenie a výstroj, nevyhnutné na vysokohorskú túru.Fotografie z tejto akcie sa nachádzajú vo fotogalérií.
Dňa 8.novembra sa na našej škole uskutočnil výchovný koncert. Z Štátnej filharmónie Košice nás navštívil p. Ján Hrubovčák, ktorý študentom ukázal hru na netradičných hudobných nástrojoch. Študenti si niektoré nástroje aj vyskúšali a boli prekvapení, aké je zložité na niektorých hrať.
Ďakujeme za koncert.
Tak a po 5 rokoch fungovania nášho gymnázia sme sa dočkali prvých úspechov. V marci a júni 2016 sa na našej škole konali po prvýkrát štátne maturitné skúšky. Z 21 študentov sa sedemnástim podarilo zmaturovať. Bola to veľká udalosť nielen pre samotých študentov, ale aj pre školu. K odovzdávaniu vysvedčení im poblahoželal aj Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.
Tento úspech nás utvrdil v tom, že táto škola má svoje opodstatnenie. Čo nás však teší ešte viac, deviati študenti pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Teraz je rad na nich, aby reprezentovali naše gymnázium a ukázali, že aj z osád sa dá dostať k vyššiemu vzdelaniu.
Musím spomenúť ich mená, zaslúžia si to:
David Mirga- študuje na Katolíckej Univerzite Ružomberok,
Simona Horváthová- študuje na Katolíckej Univerzite Ružomberok,
Zuzana Hangurbadžová- študuje na Katolíckej Univerzite Ružomberok,
Lenka Horváthová-študuje na Katolíckej Univerzite Ružomberok,
Simona Dunková-študuje na Katolíckej Univerzite Ružomberok,
Peter Hangurbadžo- študuje na Katolíckej Univerzite Ružomberok,
Klaudia Horváthová- Ekonomická Univerzita v Bratislave
Rastislav Mišigar- Súkromné hudobné a dramatické konzervatótrium v Košiciach,
Štefan Dunka- Súkromné hudobné a dramatické konzervatótrium v Košiciach.
Držíme Vám prsty.
Dňa 9. novembra 2016 nás navštívil náš bývalý kolega p. Choma. Tento pán je predstaviteľom Spoločnosti priateľov Milana Rastislava Štefánika. Gen. PhDr. Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská, Rakúsko-Uhorsko – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji, Česko-Slovensko) bol slovenský astronóm, fotograf, vojenský letec, brigádny generál ozbrojených síl Francúzska, diplomat a politik. Mal najväčšiu zásluhu na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Zohral dôležitú úlohu pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov.
Spoločnosť tohto svetoznámeho politika, štátnika, cestovateľa a vedca darovala škole bustu M.R.Štefánika. Tento dar si škola zaslúžila prostredníctvom výborných vzťahov súboru Kesaj Tchave, pod vedením I. Akimova vo Francúzsku, kde súbor niekoľkokrát do roka vystupuje. Pri tejto príležitosti p. Choma urobil študentom prednášku o M.R. Štefánikovi.
Ďakujeme za návštevu a vážime si tohto ocenenia.
Po úspechu v minulom roku sme sa aj tohto roku rozhodli pri príležitosti Dňa Študentstva usporiadať stolnotenisový turnaj. Na turnaj sa prihlásilo 8 chlapcov a 6 dievčat. Najmä u dievčat sme boli príjemne prekvapení, pretože minulý rok sa prihlásilo 1 dievča.
Po úporných, ale férových bojoch, vzišlo takéto poradie:
Chlapci: 1. Roman Gažik - Kvinta
2. Samuel Mišigar- 2.A
3. Július Polhoš- 3.A
Dievčatá: 1. Iveta Mižigárová- 2.A
2. Simona Polhošová- Kvinta
3. Denisa Mišigárová- 2.A
Úspešní študenti dostali vecné ceny a akcia sa stretla s veľkým diváckym záujmom zo strany ostatných študentov. Určite budeme v tejto tradícií pokračovať aj v ďalších rokoch. Fotografie z tohto turnaja nájdete v záložke fotoalbum (šk. rok 2016/2017).
Eleniuk
Tak a máme za sebou prvú časť niečoho, čoho sme sa na jednej strane obávali a na strane druhej tešili. Dňa 15 a 16.3 sme písomne maturovali. Prvý deň zo slovenského jazyka a druhý deň z cudzieho jazyka.
No čo Vám poviem, všetci (čiže aj ja Stanilav) sme mali z týchto dní obavy, veď sme na našej škole maturovali prvýkrát. Za všetkých pedagógov môžem povedať, že sme sa všetci snažili tak, aby sme na nič nezabudli a všetko bolo tak ako má byť ( Veľká vďaka pani riaditeľka Mikolášová ). Nastalo ráno a privítali sme hostí (komisie) a išlo sa na to. Ráno ma čakal šok, neskutočne ma zaujalo to, ako sa naši maturanti spontánne rozhodli zhodiť stres- hudbou , tancom a spevom. A potom nastala chvíľa preukázania toho, čo sa študenti za tie roky naučili. Držali sa statočne, bojovali, a neopúšťal ich humor. Počas prestávok sa o doplnenie energie starali p. profesorka Tomková a Ivan. No proste každý bol tam, kde mal byť a tak máme prvú polovicu za sebou.
Takže študenti , polčas máme za sebou a športovou terminológiou povedané, ešte nie je nič vyhrané, ale nahrané máme dobre a tak nepoľavovať. Na záver prihodím ešte zopár fotiek ...
Nadišiel deň 27 november 2015, ktorý sa stal historickým nielen pre naše gymnázium, ale dovolím si tvrdiť, že aj pre širšie okolie. V tento deň sa v malebnom prostredí Belanských kúpeľov uskutočnila historicky prvá stužková slávnosť nášho gymnázia. Tak ako všetko, čo sa deje po prvýkrát, je sprevádzané veľkými očakávaniami. Študenti, ich partneri, rodičia, profesori tvorili približne 50 účastníkov tejto slávnosti. Oslava bola nielen veľmi dôstojná, ale aj nefalšovane prirodzená, autentická a silne emotívna. Proste taká od srdca, pričom nikto sa na nič nehral. Študenti pod vedením triedneho profesora Mgr. Klempára prekvapili všetkých a jasne ukázali, že obavy z niečoho nepoznaného neboli namieste. Bavili sme sa až do rána bieleho a sám za seba môžem povedať, že taký krásny večer za prítomnosti nefalšovaného umenia, skromnosti, rómskosti a srdečnosti som určite vo svojom živote nezažil. Za hostí ďakujem študentom a triednemu profesorovi Mgr. Klempárovi.
Mgr. Stanislav Eleniuk
Naši študenti združení v umeleckom súbore Kesaj Čhave reprezentovali počas letných prázdnin naše Gymnázium, Slovensko, ale aj rómsku kultúru na veľkolepom zájazde vo Francúzsku. Na fotografií štvrtáci Števo a Manuela.
Sme prví študenti, čo budeme maturovať v Kežmarku. Držte nám prsty a my sa budeme snažiť ukázať Vám ostatným študentom tú správnu cestu.